Frízsky kôň patrí medzi jedno z najstarších európskych plemien, ktorého vek sa odhaduje až na 3 000 rokov. Jeho krásu, pôvab a výkonnosť oceňovali už starovekí Rimania. V 4. storočí písal anglický spisovateľ o jazdcoch na krásnych čiernych koňoch a viacero zdrojov potvrdzuje, že fríz je predchodcom britských plemien Shire a poníka Fell.
Za mnohé svoje črty vďačí Andalúzskemu koňovi zo Španielska, pôvodom však pochádza z Holandska, kde jeho chov a šľachtenie rozkvitali už v 13. storočí. Práve v Holandsku sa 1.5.1879 stretlo niekoľko nadšencov tohto plemena a založili prvú plemennú knihu frízskeho koňa.
Napriek svojej výnimočnosti tomuto plemenu hrozilo v 20. storočí vyhynutie, keď zostali už len posledné tri staršie plemenné žrebce. Našťastie sa našlo dostatočné množstvo ľudí, ktorí sa o toto kráľovské plemeno zaujímali, a tradičný chov frízskych koní bol zachránený.
Frízsky kôň už na prvý pohľad zaujme svojou čiernou farbou, ktorá mu spolu s hustou vlnitou hrivou a chvostom, labutím krkom a pokojným pohľadom dáva ušľachtilý, priam kráľovský výzor. Frízske kone sú výlučne vraníky bez bielych znakov. Svoju popularitu si frízske plemeno získalo aj vďaka vľúdnemu temperamentu, rýchlej učenlivosti a honosným vysokým chodom, ktoré vyniká najmä v kluse.
Vďaka všetkým týmto znakom a povahe je frízsky kôň obľúbený najmä ako kočiarový, pohrebný ale aj cirkusový kôň. Mohutnou stavbou svojho tela sa výborne hodí aj do záprahu, no v minulosti slúžil tiež ako vojenský a pracovný kôň. Jeho elegantné pohyby však neostali nepovšimnuté, a tak sa po celom svete využíva aj v drezúre. Kvôli svojim povahovým vlastnostiam sa často krát využíva v jazdeckých školách.
